Už dlhý čas mám pocit, že sa bojíme verejne diskutovať o probléme, ktorý je u nás čoraz vypuklejší a závažnejší, aby nás niekto neoznačil za rasistov. Sú regióny, kde spolunažívanie majoritného obyvateľstva, resp. „nerómov“, alebo ako nás občas novinári a reportéri nazývajú sa stáva čoraz viac problematickejšie.
„Stavanie múrov“ má svoje dôvody a zrejme vyplýva z bezmocnosti a často aj zúfalstva obyvateľov, ktorí si nevedia dať rady s rómskym etnikom, žijúcim v ich blízkosti. Ak niekto, kto má takéto negatívne skúsenosti sa o nich verejne vyjadrí je to rasista? Aj keď sa snaží o ochrana svojho vlastného súkromia, bezpečnosti a často aj zdravia?
Som presvedčený, že neriešením tohto problému sa bude u nás situácia len zhoršovať. Dlhú dobu sa o tomto probléme mlčalo, až v poslednej dobe sa v televízii objavili kritické sťažnosti majoritného obyvateľstva na počínanie Rómov.
Otázka znie, kto je zodpovedný za túto situáciu a kto je schopný a kompetentný ju riešiť? Myslím si, že maslo na hlave majú všetky vlády, počínajúc tými pred revolúciou, až po súčasné, ktoré „pštrosou politikou“ nechali dôjsť situáciu až takto ďaleko.
Kto zaručí, že podobný masaker sa nebude opakovať? Rozhýbu sa konečne kompetentné orgány, alebo opäť len spoločne odsúdime tento hanebný čin a všetko pôjde po starom? Koľko podnetov alebo obetí bude ešte potrebných, aby sa začalo so serióznym riešením tohto nepríjemného problému?
Z času na čas sa objaví nejaký diletantský názor, ako by sa mal rómsky problém riešiť, napr. vytvorením internátnych škôl pre rómske deti, aby sa dostali z prostredia rodiny a tak zmenili spôsob života v dospelosti. Je to nezmysel, lebo na jednej strane Rómovia majú veľmi radi svoje deti a nevedia si predstaviť život bez nich, a na druhej strane deti, ktoré by sa vrátili späť do prostredia rómskej rodiny po skončení školy by sa skôr, či neskôr dostali k pôvodnému spôsobu života v rodine.
Je vidno, že tvorcovia takýchto „projektov“ nemajú o živote a mentalite Rómov ani šajnu, lebo Rómovia žijú úplne odlišným spôsobom života ako my a ťažko im budeme niekedy rozumieť, lebo ich posudzujeme podľa seba a chceme, aby sa prispôsobili nášmu spôsobu života.
Ja osobne nie som presvedčený, že chcú žiť našim spôsobom života, teda pracovať ako mule, ísť z jednej roboty do druhej a vytešovať sa, čo všetko sme stihli urobiť a koľko zarobiť, aby sme mohli ísť cez leto na dovolenku.
Samozrejme, že Rómovia od nás rýchlo prevezmú výdobytky techniky, ako sú autá, mobily, satelitné TV, videá, teda to, čo súvisí so zábavou, voľným pohybom a komunikáciou. Čo mi tu chýba v napodobňovaní nášho spôsobu života je „hlad po práci“. Namiesto toho nachádzajú zaľúbenie v zábave, hudbe, tanci a v „užívaní si voľnosti a slobody“.
Že im nevieme vytvoriť pracovné miesta a radšej im poskytujeme sociálne dávky? No a čo? Však „Gádžovia nech robia!“
Tak teda Gádžovia robme a nech si tento problém rieši vláda, alebo EU, však čo my, obyčajní ľudia alebo bežní občania s tým môžeme robiť?
Ing. Rudolf Dúbravský